ja, príšerka :)

Jeden do albumu

Utorok, 30. september 1944, 20:11

„Čo si povedala?“ opýtal sa Draco, priložil si ruku k pravému uchu a, zo svojho miesta vedľa Hermiony na bronzovo- kráľovsky modrom gauči, sa naklonil bližšie k jej ústam.

„Počul si ma!“ Smiala sa a odstrčila ho, načo sa zvalil späť na bystrohlavskú pohovku v Núdzovej miestnosti. Zariadila sa ako rokfortská klubovňa a tri pohovky, každá vo farbách inej fakulty alebo fakúlt, vytváralo polkruh okolo praskajúceho krbu. „teraz si myslí, že som veštec alebo niečo také. Ooo, ale to s ním zatriaslo, ako vám mám povedať.“

„Dobrý Merlin, Hermy, zabila si ma,“ zvolala Lavender nadskakujúc na mieste skrútená vedľa Rona na napoly červeno- zlatej chrabromilskej a napoly čierno- žltej bifľomorskej pohovke. Naklonila sa dole nebezpečne blízko ohniska, vytiahla zo svojej cyklámenovej školskej tašky marshmallow, napichla ho na koniec prútika a bez zaváhania vopchala do tancujúcich plameňov. „Len tak ďalej, dievča!“

„Naozaj to zhltol?“ opýtal sa Harry. Pri jej príbehu sa mu tvár chtiac- nechtiac rozjasnila ako vianočný stromček. Ruky mal okolo Ginny, ako ležala natiahnutá pozdĺž strieborného a tmavo zeleného slizolinského gauča. Hlavu mala položenú v jeho lone, jej tmavé ryšavé vlasy ostro kontrastovali s jeho čiernou uniformou.

Hermiona svojmu najlepšiemu priateľovi neprítomne prikývla, jej skutočná pozornosť však patrila Lavender. Ako skúmala svoj hnednúci marshmallow, nakláňala sa k ohnisku príliš blízko. Hermiona sledovala akosi zdesene fascinujúco ako sa Lavendrina záplava rovných, blonďavých vlasov približuje čoraz bližšie a bližšie k horúcim červeným plameňom...

Chvatne zamrmlala tichú modlitbu a oheň- dusiace zaklínadlo ale- zdalo by sa, že presne v tej istej chvíli- sa Lavender oprela naspäť, opatrne fúkajúc marshmallow. „Lav,“ začala Hermiona pomaly a výdychom absolútneho uľahčenia, „prosím, už nikdy sa nepokúšaj opiecť si marshmallow na prútiku alebo používať americký a škótsky prízvuk v tej istej vete. Nikdy viac.“

Lavender sa miesto odpovede zaškerila, zjavne si neuvedomujúc ako blízko bola od uškvarenia samej seba, a ukázala Hermione zdvihnutý palec a zároveň si poriadne odhryzla z bieleho lepkavého chumáčika.

Hlavná prefektka si nahnevane vzdychla, uvažujúc, prečo sa vôbec o niečo pokúšala a vrátila sa späť k Harrymu. „Prepáč Harry. Hej zhltol to, háčik, lanko aj navijak.“ Usmiala sa pre seba pripomínajúc si úžas včerajšej noci. „Mali ste vidieť jeho tvár, keď som sa opýtala, čo je Voldemort. Prisahám, zišla by sa mi kamera.“

„Čo je Voldemort, tak toto bude v albume!“ zvolal Ron, vyhrabal z vrecka červený cukrík a hodil si ho do úst. Zasmial sa pre seba, krútiac hlavou a mrmlajúc. „Čo je Voldemort; fakt, to dievča je brilantné, to fakt...“

„No tak, pokračuj!“ Ginny roztiahla ruky nad hlavou. „Nenechávaj nás v napätí! Čo povedal?“

Hermione zadržala úškrn, keď Riddlova absolútne bezvýrazná tvár skočila do jej mysle, predstavujúc si ho, ako sa tváril, keď jej odpovedal. „Povedal, že to bolo meno jeho hada, ktorý zomrel toto leto... a ktorý mu bol veľmi blízky.“  

Pssst!

Vo chvíli, keď tie slová opustili jej pery, Ron vypľul cukrík presne medzerou medzi fakultnými pohovkami a ten pristál rovno v strede kozubu. Lavender vybuchla do smiechu, Ginny sa ho podarilo zadržať a Hermionino obočie vystrelilo v prekvapenom pobavení, keď sledovala ako sa rýchlo rozpustil a zmizol.

Ron civel na všetky tri dievčatá a začal nahlas kašľať. Vtedy Hermiona úškrn len natiahla s pocitom, že sa zmenila na Draca. „Hej, Ron, takmer som to pred ním nezvládla presne ako ty, presne... okrem toho cukríka, samozrejme,“ dodala so smiechom. Vtom sa zamračila. „Vlastne som sa bála, že mu vybuchnem smiechom rovno do tváre.“

„Čo si povedala, čo si povedala?“ skandovala lavender, dojedajúc marshmallow a oblizujúc si prsty tak elegantným spôsobom, aký Hermiona ešte zrejme nevidela... ak vezmeme do úvahy, že Lavender si práve v Núdzovej miestnosti opiekla marshmallow na vlastnom prútiku pokračujúc tým, že tu lepkavú masu aj zjedla.

Brunetka sa jemne usmiala. „Povedala som: ´To je hrozné! Je mi to tak ľúto!´ “

Ron sa začal rehotať, Harry sa usmial svojím vážnym, no predsa len pobaveným úsmevom, Draco sa uškrnul a Lavender sa opäť začala diabolsky chichotať. Hermiona nezbednej bifľomorčanke naoko vyčítala. „Lav, ako to, že si neskončila v Slizoline?“

Lavender náhle vytriezvela a s úplnou vážnosťou si poklepala po hlave. „Všetko je tu hore, Hermiona. Dobrota.“

Správne...

„Oh, Hermione!“ zvolala zrazu Ginny, kým Ron odfrkoval nad Lavendrinou odpoveďou. „Mala som ti to povedať skôr: pýtali sa ma, odkiaľ sme prišli a prečo asi dvadsaťkrát počas uplynulých, koľko je to, dvadsiatich piatich hodín. Moja najčastejšia odpoveď bola, že nás vylúčili z Akadémie Slnka kvôli praktizovaniu vyššej čiernej mágie. Tie malé hady to milujú.“

„Oh, ja som povedal, že sme boli nástrojom pri ničení Grindewaldových egyptských síl a teraz sme prišli prácu dokončiť sem,“ povedal Harry. Zamyslene sa zamračil, zazrel dole na svoju priateľku a jemne jej stlačil nos v predstieranom hneve. „Gin, tie dva sa môžu zraziť.“

„Áno, slizolinčania dnes ráno pri raňajkách vyzerali trošku zmätení,“ zašomral Draco sarkasticky. Bokom sa pozrel na Hermionu, zvodne sa usmial a lákavo k nej natiahol ruku.

Hermiona síce prevrátila očami, jednako však tých dvadsať centimetrov alebo koľko medzi nimi preletela. Pritúlila sa k nemu a zavrela oči, keď ju chytil okolo ramien a začal neprítomne bubnovať prstami na jej starne. Nakoniec, pomyslela si, nakoniec sa im podarilo prežiť prvý deň školy s minimálnym počtom abnormálnych príhod. Minimálnym. „A všetci si pamätajte, čím výstrednejší, tým lepší,“ zamumlala ospalo.

„Chcete príklad výstrednosti?“ opýtal sa Ron, samoľúbo sa usmievajúc. „Tu je jeden: povedal som, že nás celý život tajne vychovávali na tropickom ostrove v strede Tichého oceánu a práve nás odhalili svetu, aký poznáme.“

Ginny na svojho brata prevrátila oči. „Oh, to bolo kreatívne, Ron. Teraz si budú myslieť, že sme nejaké džungľové príšery.“

Ron zvraštil nos a strelil po Ginny vražedným pohľadom.

Aby nebola prekonaná svojou láskou, Lavender panovačne vyhlásila: „No, ja som povedala, že Draco je potomok francúzskej čarodejníckej rodiny kráľovskej krvi rovnakého mena, Ron si vie zmeniť vlasy na zeleno a na príkaz si zašpicatiť uši, Harry a Ginny sú príslušníkmi starodávneho, záhadného kultu Stará Mágija, ktorý sa stretáva vo Veľkej pyramíde vždy, keď je spln a Hermiona, napriek jej jasnovideckým schopnostiam, pochádza z najmocnejšej čarodejníckej rodiny v dejinách mágie.“

Nechajte to na Lav. Znelo to ako sitkom. Draco sklonil hlavu, našiel Hermionin pobavený pohľad a žmurkol. „Mne sa to celkom páči, Nef, tebe nie?“

Veselá atmosféra v Núdzovej miestnosti bola presne to, čo Hermiona potrebovala po vždy stresujúcom prvom školskom dni, navyše prvého školského dňa v inej časovej perióde. V každom prípade, odľahlo jej, že prežila prvé stretnutie včera v noci a neskoršiu hodinu (ironicky, Obranu proti čiernej mágii) s mladým lordom Voldemortom.

Jej šťastie netrvalo dlho, keď si uvedomila, kde určite skončí túto noc- v spoločnej klubovni s ním, okrem iného- no nezbedne sa usmiala. „Hej, znie to ako niečo, na čo by som si zvykla. Natiahla jednu nohu a špičkou štuchla do Ronovho kolena. „Ronald, čo keby si zozelenel a zašpicatil uši?“

Ron odpovedal výrazom, aký pred chvíľou ukázal sestre. Tváril sa tak kyslo, že Hermiona sa znova rozosmiala... ale jej pobavenie zamrzlo, keď Harry zrazu povedal: „Keď už hovoríme o Slizolinčanoch a raňajkových stoloch toto ráno, to mi pripomína.“ Jeho bodavý pohľad preletel medzerou medzi pohovkami a zachytil Dracove oči. „Videl si niekde Toma Riddla od Privítacej večer a Obrany proti čiernej mágii?“

„Do slizolinskej klubovne neprišiel nikdy,“ povedal Draco pomaly, rozmýšľajúc a krútiac hlavou. „Nie, ani na raňajkách. Alebo, ja som ho tam nevidel. Westka, ty nič?“

Ginny pokrútila hlavou. Silno zívla a ponorila sa Harrymu do náručia ešte viac, ospalo mrmlajúc. „Ak mocný a vznešený Draco du Lac nezachytil ani nepatrný záblesk najrozpoznateľnejšej osoby tejto doby popri strýkovi Alovi, čo ho núti myslieť, že prostá Ginevra Westová na tom môže byť lepšie?“

Hermiona skôr cítila ako videla, ako na nej pristál Harryho pohľad. „Mione, ty si ho nevidela, však?“

Keď si prešla udalosti uplynulého dňa, zistila, že Harry má pravdu. Nie, ani len dnes ráno. Vieš, ako skoro vstávam, a chvíľu som sa zdržala v klubovni čítaním Dejín Rok-“ zastavila sa skôr, ako mohol Ron zastonať. „Teda, čítala som si, no nevidela som ho ísť dole.“

Harry zaklonil hlavu študujúc zájdený, sivý strop Núdzovej miestnosti. Všimla si, že začal Ginny masírovať rameno tak ako vždy, keď sa cítil nesvoj a potreboval si pripomenúť, že je tu ešte niekto. „Nepáči sa mi to,“ zamrmlal nakoniec, „mali by sme si naňho posvietiť lepšie ako doteraz.“

„Lenže nemôžeme za ním vkuse behať, ako by sme ho sledovali. Uvedomí si, že niečo nie je v poriadku,“ namietla Hermiona. Harry pomaly sklonil hlavu, takže na ňu videl lepšie. Po chvíli neochotne dodala: „Ja to urobím.“

Cítila sa hrozne, keď na ňu to chladné, ťažké vedomie, čo musí ona, ona a nikto iný robiť, dopadlo. „Budem ho sledovať a dávať naňho pozor, keď musím,“ odpovedala na Harryho spýtavý pohľad. „Nebudem podozrivá, keďže sme hlavní prefekti a stále si môžem nájsť nejaký dôvod prečo ho potrebu- drahý Melrin!“ užasla.

Na okamih sa Harry zľakol, že sa práve ukázal Temný pán, no upokojil sa, keď sa Hermiona predklonila a civela na ručičky hodín na stene za Ronom. „Musím letieť; o menej ako sedem minút mám prefektské stretnutie s Dippetom!“ zvolala zdesene. Veľa času mi teda neostáva...

„Dippet, divný chlap!“ zahúkal Ron, keď vyskočila na nohy a rýchlo si uhládzala uniformu. „Mione, prosím ťa, snaž sa nevrieskať ako by si zrazu zistila, že sa sem dostal Voldemort,“ nadával ryšavec. Odmlčal sa a potom pokračoval značne temnejším tónom. „Nechaj si to pre prípad, že by sa mu to fakt podarilo.“

„Bude tam aj on?“ opýtala sa Ginny tvrdým tónom, ktorý jej náhle vnikol do hlasu.

Hermione prešli po chrbte zimomriavky po Ronovom komentári, sklonila sa, siahla ponad Dracovu lenivo natiahnutú nohu a schmatla svoj špinavo ružový ruksak. Nemala žiadne pochybnosti o tom, kto je ´on´, napriek tomu netrpezlivo odvetila:“ Ginny, nemám najmenšie tušenie, o kom hovoríš-“

„Vou, vou, Nef!“ prerušil ju Draco nahlas. Chytil jej rameno skôr ako sa stihla dvihnúť a stiahol ju naspäť k sebe, jeho modré oči okrúhle ako tanieriky. Bezradná Hermiona hľadela na blonďáka akoby mu zrazu vyrašili krídla a chvost. Sledovala jeho pohľad, ktorý pristál na...

Oh, správne. V celom tom šialenstve dnešného dňa na to takmer zabudla.

Áno, niečo také je dosť silné, aby vyviedlo Draca du Laca z miery.

Keď sa Hermiona sklonila aby si dvihla tašku, spod trička jej vykĺzol masívny amulet a teraz sa jej celkom viditeľne hompáľal na krku všetkým na očiach, visiac na zlatej retiazke okolo jej krku. Bol doňho vsadený kameň s obvodom o dobré tri centimetre väčším ako ohnivá strela. Ten skvost vyzeral takmer nevkusne a dosť čudne na Hermioninej obyčajnej školskej uniforme.

„Nefertari, už som videl nejaké tie šperky a potom som videl šperky,“ Draco civel na jemný, fialovo červený rubín s nádychom karmínu, perfektne tvarovaný do kvapky. Ani on nedokázal skryť úžas vo svojom hlase. „ten je impozantný, Nef, impozantný. Vieš si predstaviť, koľko stojí taká vec? Odkiaľ to máš?“ 

„Ďakujem, klenotník Draco,“ povedala Hermiona a prekrútila oči. Vymanila sa z Dracovho teraz už značne povoleného zovretie a postavila sa. Otočila sa k spýtavým, očakávajúcim očiam zvyšku publika, opatrne zdvihla ligotajúci sa drahokam za jeho rovnako pôsobivú retiazku ako dievča, ktoré predstavuje veci pred dražbou.

Aj keď bola miestnosť dobre osvetlená, vyzeralo to, že rubín svetlo neodráža, skôr ako by vyžaroval vlastne lúče, akúsi vnútornú žiaru. Chvíľu naňho fascinovane hľadela, stále si naňho zvykajúc, kým prehovorila. „Toto je ´dôkaz môjho nového rodokmeňa´, o ktorom hovoril Dumbledore v tú, keď nás poslal späť. Volá sa Amulet Vekov.“

Unesený Ron zašepkal: „Dajte mi jeden z nich na deň a ešte aj ja budem predstierať, že som Egypťan.“

Hermiona zadržala úškrn, no rýchlo strčila chladný klenot pod tričko- z nejakého nejasného dôvodu, sa cítila nepríjemne pri predtsave drahocenného náhrdelníka len tak vystaveného na očiach. Ak to tak malo byť, nerobila to.

„Tiež mi nechal odkaz,“ dodala zamyslene, hľadiac na oxfordskú blúzku. Kvôli veľkým rozmerom rubínu sa jej dole trochu vydúvala. „Vraví, že ak si ho raz nasadím, nezložím ho, kým nezomriem, alebo niečo podobne veselé. Nie som veľmi expert na mytológiu drahokamov, takže poznám len jeho základný význam.“

Pri Ginninom zamračenom a zvedavom pohľade, Hermione cítila, že sa dostáva do, ako to Ron nazýval ´profesorskej nálady´. „Podľa tradičnej mytológie, Slnko vysiela červenú. Takže rubíny sú ´ovládané´ Slnkom. Keď je Slnko pánom vhodného domu v rodnom liste, ako napríklad domu egyptského faraóna- verilo sa, že sú žijúcim bohom Slnko- a rubín len zväčší nositeľovi moc.“

Podvedome zdvihla ruku a dotkla sa výstrihu, poklepkávajúc prstami po hrči, ktorou bol šperk. „Podľa legendy, vnútri rubínu leží ohromná moc rodu Nefertari. Celá. Je to ako... ako drobné skladisko, a musíte len prísť na to, ako ho naplniť. Má tisíce rokov, no bol stratený takmer od začiatku šestnásteho storočia. Ani len nechcem vedieť, ako sa k nemu Dumbledore dostal a D, moja tvár je tu hore, ďakujem-“

DONG... DONG...

Do pekla... Mione, pohni sa!

Keď hodiny hlasno odbíjali polovicu celej, Hermiona znova poplašne vykríkla: „Merlin, musím bežať!“

„Musím, že jediné, čo ťa teraz môže zachrániť je let,“ poznamenal Ron pesimisticky, otočiac sa v kresle aby sa mohol opäť pozrieť na hodiny, kým Lavender pokrútila hlavou akoby bola absolútne sklamaná nedostatkom profesionalizmu Hlavnej prefektky.

Hermiona oboch ignorovala a zdvihla zo zeme svoju tašku. Na okamih sa zastavila pred obrazom štyroch zakladateľov Rokfortu, ktorý visel nad kozubom a skontrolovala svoj odraz vo vyleštenom zlatom ráme. Rozhodnúc, že vyzerá celkom prijateľne, nacvičeným pohybom si prehrabla žiarivé, tmavo-čokoládové vlasy. „Prvé prefektské stretnutie... oh, to nie je dobrý spôsob, ako urobiť prvý dojem, vôbec to nie dobrý...“mrmlala si.

„Možno by si mala, veď vieš, poslať Riddlovi súcitnú pohľadnicu za jeho hada,“ zauvažoval Harry, vracajúc sa k prvej udalosti večera. Jeho pobavené zelené oči sledovali Hermionu ako sa ponáhľa von z Núdzovej miestnosti. „Myslím tým, chápeš, keď mu bol taký blízky a tebe to bolo tak ľúto...“

Hermiona nahnevane zastala na polceste k portrétovej diere. Ako... ako sa opovažuje ten chlapec strieľať si v tejto situácii! Nevidela, žeby on musel zdieľať spoločnú klubovňu s mladšou verziou lorda Voldemorta! Zvrtnúc sa, falošne hrozivo vytiahla prútik. „Ty... ty padneš mŕtvy!“

Harryho oči zasvietili: „Hej, môžem to urobiť, kým budeš preč.“ Obaja s Ginny sa začali chichotať a Hermionou prebehol príval energie. Ignorujúc svoje vnútorné hodiny, ktoré jej protivne odtikávali ubiehajúce minúty, ponáhľala sa späť k bystrohlavskej sedačke, schmatla modro- bronzový pásikavý vankúš a vehementne ho hodila smerom k dvojici.

Ginny sa zohla, no nebola dosť rýchla. „Au, Mione!“ zakričala, keď sa vankúš odrazil od jej hlavy a pristál na zemi.

No Harry sa len nezbedne uškrnul a vytiahol prútik. „Wingardium leviosa,“ mávol odborne zápästím. Modrý vankúšik sa vzniesol do vzduchu a on skákal pohľadom medzi vankúšom a miestom, kde stála nechránená Hermiona uprostred drevenej podlahy medzi pohovkami a východom akoby premýšľal- Mám alebo nemám?

Hermiona nebola najlepšou priateľkou Harryho Jamesa Pottera Evansa dlhých sedem rokov len tak pre nič za nič. Okamžite vedela na čo myslí a sklamane pokrútila hlavou asi ako profesor nad neposlušným dieťaťom, napriek tomu nervózne cúvla o niekoľko krokov. Iba včera na ňu Dumbledore mieril prútikom presne tak isto a ona nemala zrovna chuť byť znova zasiahnutá. „Ale no tak, Harry, vieš, že si si to zaslúžil!“

Harry si to zjavne nemyslel a zamieril prútik priamo na Hermionu. „Volo!“

Vankúš sa na chvíľu zachvel a potom vystrelil k Hermione ako letiaci náboj.

„Harry!“ zajačala Hermiona skočila za bystrohlavský gauč aby sa kryla, presvedčená, že Armando Dippet, Tom Riddle, alebo obaja ju zabijú, keď vletela do riaditeľovej kancelárie o pätnásť minút neskôr.