Jdi na obsah Jdi na menu
 


7. Už si niekedy vymýšlal plán?

22. 2. 2008

Kráčaj ako Egypťan


Pondelok, 29. september 1944, 17:44

 

„Už som spomenul, že nemám rád Dippeta?“ spýtal sa Harry asi o trošku viac ako tri hodiny neskôr, lenivo ležiac na lavici Chrabromilského stola v absolútne prázdnej Veľkej sieni. Každé miesto pri štyroch dlhých, masívnych stoloch bolo pripravené pre študentov, ktorí mali prísť neskôr v ten večer.

 

„Nechaj to tak, Dumbledore- myslím moderný Dumbledore- spomenul, že bol niečo ako lasica,“ zamyslela sa Ginny tichým hlasom a ľahla si na tú istú lavicu, kde bol Harry.

 

„Bol nerozhodný. Neudrží si rozhodnutie ani len kým dokončí robotu,“ povedal Ron, natiahnutý pozdĺž bystrohlavskej lavice. Ruky mal za hlavou a sledoval zapadajúce slnko a purpurové a ružové mraky na strope. „Myslím tým, že chlap by sa mal držať svojich zbraní. Ale on nie je žiadny chlap, on je strašiak!“ (v anj je to any guy a the guy; pozn. prekl.)

 

„Úžasný postreh, Ron.“ Hermiona obrátila hlavu doprava a prevrátila očami na Ginny ležiacu oproti nej. Jej hnedý, kučeravý vrch hlavy sa letmo dotýkal Dracových hodvábnych blond vlasov. Zrkadlil jej polohu na druhej polovici lavice. Zdvihla ruku a prstom jemne obkresľovala línie červeno- oranžového mraku blízko klesajúceho slnka.

 

„Vieš, Hermiona,“ povedala zrazu Lavender, ktorá si sadla a civela na ležiacu brunetku, „ak mieniš chodiť ako Egypťanka, rozprávať ako Egypťanka... rozmýšľala som nad nejakými spôsobmi, aby si vyzerala viac ako Egypťanka.“

 

Oh drahý Merlin. Toto nie.

 

„Hej, to je pravda,“ pridal sa Ron, pretočil sa a škúlil ponad Harryho a popod stôl, aby mal na Hermionu lepší výhľad. „Neviem... tvoje oči majú neobyčajne mandľový tvar, myslím, že to je dobré... Možno by si mohla, ja neviem, obkresliť ich s tými očnými vecami, čo používate, alebo niečo? Keď sme boli v Egypte, videli sme niekoľko múmií, aj ich oči boli nejaké také-„

 

„Keďže nie som mŕtva viac ako 6000 rokov, Ron, ďakujem, ale nie,“ prudko ho prerušila Hermiona, jej prst prešiel na ďalší mrak.

 

„Ou, Hermiona, mala by si byť hnedá. Všetci skutoční Egypťania sú.“ Lavender sa zhlboka nadýchla a zdráhavo dodala. „To je všetko, sľubujem. Poznám skvelé opaľujúce zaklínadlo. A možno ti stmavím vlasy len o trošičku.“ Kriticky si premerala Hermioninu postavu. „To všetko dokončí náš trik,“ zamyslela sa.

 

Hermiona napodobnila Lavedrin ťažký vzdych na znamenie porážky. Aj keď to nechcela priznať, Lavender mala pravdu: museli byť oboje, počuteľne aj viditeľne presvedčiví. „V poriadku, Lav, nechám ťa, aby si ma opálila, kým príde rokfortský expres, dobre? Ale najprv si prejdime stratégiu, banda. Musíme mať príbehy tak presné ako žiletka ak z toho chceme vyviaznuť.“

 

„Neviem egyptsky,“ povedal náhle Harry.

 

„Nie, nemyslím, že to bude veľký problém,“ povedala, potriasla hlavou a stiahla čelo, sledujúc strop. „Pochybujem, že niektorý zo žiakov alebo profesorov vie egyptsky, ak aj, sotva dosť na to, aby odhalili náš bluf. Breptanie bude fungovať, ak by z toho niekedy vôbec vznikol problém.“

 

Lavender sa zasmiala a Ron dvihol ruku. „fajn, myslím, že plán pozostáva z toho, že budeme sledovať Mini- Vy- Viete- Koho dovtedy, kým ho nedostaneme osamote a potom toho bastarda odstrelíme až do minulého milénia kam patrí,“ dokončil v tichým, ľadovým hlasom so všetkou zlosťou uplynulých dvoch rokov vojny a Merlin vie koľko rokov strachu v jeho posledných deviatich slovách.

 

Hermiona automaticky pocítila číru nenávisť, ktorú mala voči tomu diabolskému mužovi- nie, voči tej diabolskej veci- vyraziť tak ako v jej vlastnom čase. Nie, Hermiona, upokoj sa, zvolala pokojný hlások vzadu jej hlavy, keď Ginny horko zamrmlala, „Zaplatí za všetko skôr, ako si uvedomí, čo ho dostalo.“

 

...Buď hlasom rozumu v mori emócií... upokoj sa.... pokoj... 

 

Hermiona cítila, ako sa jej zázračne podarilo vyfučať. Párkrát sa zhlboka nadýchla, aby si prečistila hlavu. Možno to bolo to, prečo bola Lavender takou fanatičkou jogy. „neviem ako vy, ale ja nemám chuť skončiť v Azkabane za vraždu nejakého sedemnásťročného bez zjavného dôvodu,“ nesúhlasila, potriasajúc hlavou. „myslím, že najprv by sme mali situáciu pozorne sledovať niekoľko dní, týždňov, koľko to len bude trvať, kým si urobíme nejaký presný plán zničenia.“

 

„Má pravdu, West.“ Draco sa prekrútil na brucho, zanechajúc svoj britský prízvuk a chytiac americké preťahovania. „Pozri, musíme na to ísť naozaj prefíkane. To, s čím máme dočinenia, nie je žiadny idiot, je to pravdepodobne ten najbystrejší sukin syn, akého kedy rokfort videl. Musíme zistiť, čo za hru to hrá a musíme si ju zahrať.“

 

Hermiona naklonila hlavu dozadu a pri pohľade na Draca nadvihla obočie. „Dosť... expresívne povedané, fretka. Súhlasím s ním,“ pokračovala hlasnejšie, prehlušia Dracovo nevyhnutné odvrknutie. „Ale nechcem, aby ste sa hrali na niečo, čím nie ste- sme- len aby ste sa dostali k informáciám, ak viete, na čo myslím.“

 

„Viem, čo sleduješ,“ povedala Lavender pomaly, „budeme tu večnosť, a predstierať, že si niekým iným tak dlho by bolo vyčerpávajúce.“

 

Hermiona sa musela zasmiať. „Spôsob, ako to všetko povedať v pozitívnom svetle, Lav,“ povedala, keď dokončila cestu po obláčiku číslo osem a nechala prst zase spadnúť.

 

„Ďakujem,“ odvetila Lavender veselo, vstávajúc z bifľomorskej lavice prešla do stromovej pozície jogy. (hmm? JPozn. prekl.)

 

„Ide o to, že sa chceme dostať tak blízko, obrazne povedané, k Voldemortovi, ako len bude možné,“ povedala Hermiona, snažiac sa brať do úvahy všetky informácie, ktoré o Temnom pánovi mala. „Z toho, čo nám moderný Dumbledore povedal, bol v škole dosť bokom. Mal niekoľko priateľov, ktorých by som ani nenazvala priateľmi- skôr spolupáchateľmi, myslím... zjavne mohol mať priateľku ak by chcel, ale Dumbledore povedal, že zvláštne ignoroval všetky dievčatá, ktoré sa mu dostali do cesty, akokoľvek veľmi sa naňho vešali-“

 

„Čo sa zmení,“ poznamenal Draco, na Hermionino prekvapenie. „Skutočne, Grang- Nefertari, prezrela si si ročenku tohto roka? Výber mužských vzoriek je ďaleko menej ako žiaduca, najmä ak bol Temný pán na vrchu ženského zoznamu.“ Uškrnul sa. „Rád mu pomôžem zmierniť toto hrozné bremeno...“

 

„Dievčatá nie sú nič moc,“ zamyslel sa Harry.

 

Hermiona naňho civela, šokovaná tým, čo práve povedal. Nikdy predtým nepočula povedať Harryho Pottera niečo tak povrchné ako toto. „Harry!“ užasla.

 

Ginny zastonala, posielajúc Hermione vševediaci pohľad, ktorý si Hermiona perfektne preložila: muži. Ginny sa bez váhania natiahla a buchla Harryho do nohy. „To by si radšej nemal hovoriť!“ zavrčala.

 

„Áno, ale videl si tú, ou, tú slizolinčanku?“ opýtal sa Draco a niekoľkokrát rýchlo za sebou luskol prstami. „Uhm... ako sa len volala... Columbia Salvi! To bol kus!“

 

„Oh! !“ luskol Harry na súhlas smerom na Draca popod stôl. „Máš pravdu, to teda hej!“

 

Ginny so zavrčaním zdvihla prútik a nonšalantne prehodila „Expelliarmus.“ Z jej prútika náhle vyšľahlo jasnočervené svetlo priamo na Harryho. A on prudko zletel z lavice a dopadol na Bystrohlavský stôl, pričom porozhadzoval taniere a čaše všetkými smermi.

 

„Au... Gin!“

 

Zaklonila hlavu, pričom sa jej pôvabné červené vlasy rozliali po zemi, a ľahostajne zahrkútala: „snáď to nebolelo! To je mi ľúto!“ uvoľnila krk a ďalej nevinne hľadela na strop. „Inak, skvelá forma.“

 

Harry tackavo zdvihol seba aj svoje okuliare a podišiel ku chrabromilskej lavici. „hej, skvelá forma môjho zad-„

 

„Och!“ lavender neelegantne spadla z pozície stromu a tresla oboma rukami po stole s hlasým BANG. „Banda! Rušíte moju koncentráciu!“

 

„Viete, pri toľkej zábave, rokfortský expres príde presne o-„ hermiona sa pozrela na ciferník obrovských hodín v najsevernejšom kúte Veľkej siene, „-o hodinu a štyri minúty. Čo znamená-“

 

„Nabrúste si nosy, ľudia!“ vyštekol Draco prenikavým hlasom a obrátene sa sklonil nad Hermionou, pričom mu oči šibalsky žiarili zvláštne Dumbledorovským spôsobom. Hermiona z ničoho nič zdvihla ruky a schmatla ho za krk. „Ach!“ vydýchol prekvapený.

 

„Do pekla!“ zvolala Lavender. Vykašľala sa na stromovú pozíciu a sadla si na Bifľomorský stôl , aby mohla sledovať ako Hermiona škrtí blonďavého slizolinčana. „neverím tomu! Ona to konečne urobila! Poď, Hemiona! Poď! Poď! Poď!“

 

„Arr... Nefertari... usti´a...“

 

„Hej, Mione, keď dokončíš vraždenie Mal- uhm- du Laca, mám jednu otázku.“

 

„Arrr!“ s poriadnym kašľom sa Draco zvalil z lavice a z Hermioninho dosahu. Neohrabane pristál na podlahe, lapajúc po vzdychu a medzi niekoľkými ťažkými nádychmi pozrel na Rona. „Ty si skutočný priateľ, West. Tvoja ex- hlavná prefektka sa ma pokúšala zabiť a ty máš otázku?“

 

„hej, to je hrozné, priateľko, hrozné...takže Mione, keď si hovorila o tom, že Veď-Vieš- Voldemort ignoruje všetky ženy, čo mu prídu do cesty,“ pokračoval Ron pohotovo profesionálnym hlasom. Bolo absolútne jasné, že mu je Dracov možný skon ukradnutý. Ginny sa pozrela na Draca a vyprskla do smiechu.

 

„čo ešte k tmou, Ron?“ opýtala sa Hemriona, a zámerne preťahujúc rozmýšľala s akou odveci poznámkou príde Ron tentokrát.

 

„no... čo ak on, vieš...“ nedokončil Ron, ale pod Hemrioniným ´Nie, neviem´ pohľadom zamával rukami akoby mohli zaňho vyjadriť jeho myšlienky. „čo ak nie je práve, ehm, na dievčatá?“

 

Dokonca aj Lavender sa prestala smiať a ticho vo Veľkej sieni bolo priam hmatateľné, Hermiona počula ešte aj tiché tikanie vzdialených, no veľkých hodín. Draco nakoniec zdvihol ruku zo svojho miesta na zemi. „Ak je na druhej strane, nemienim byť tým, kto bude robiť dojem! Odmietam!“

 

Lavender znova spustila chichot a Hermionino telo sa na lavičke opäť uvoľnilo. „No... ehm, je to zaujímavá myšlienka, Ron, ale myslím, že Dumbledore tým chcel naznačiť, že bude extrémne ťažké dostať sa k nemu, alebo okolo neho, podľa toho ako sa na to pozrieš.“

 

„A čo navrhuješ, o nebojácna vodkyňa?“ spýtal sa harry, ktorý sa ešte stále pokúšal dostať sa do pohodlnej polohy po jeho lete a la Ginny.

 

Hermiona sa zastavila. „Povedala by som, že by sme to so snahou dostať sa k nemu nemali preháňať,“ začala dramaticky, krútiac prútikom v jednej a prameňom vlasov v druhej ruke, „musíme dosiahnuť, aby sa on chcel dostať k nám.“

 

Harry sa prestal pokúšať o pohodlie, sadol si a prebodol Hermionu svojím zeleným pohľadom plným záujmu. „Chytám sa, Mione. Neprestávaj.“

 

„tak dobre, uvažujme. Čo robí ľudí pôsobivými?“ hermiona zdvihla ruky nad hlavu, stále ležiac, a začala vyrátavať na prstoch. „Tu je pár vecí. Po prvé: popularita. Po druhé: záhadnosť. Po tretie: mať niečo alebo byť niekým, čo ostatní nemajú alebo nepoznajú. To posledné je o tom, odkiaľ sme prišli. Vždy, keď sa vás niekto opýta odkiaľ sme prestúpili alebo prečo, chcem od vás nádhernú kopu somarín. Dnes večer, som náročky požiadala Dippeta aby neoznámil, odkiaľ sme prišli práve z toho dôvodu... aj keď som to vlastne nepovedala ani jemu,“ dodala zamyslene, „pusťte to do vetra. Nech hádajú.“

 

„Drahý Merlin, dobre uvažuješ, Hermy!“ zvolala Lavender a Hermiona ju už počula vymýšľať si príbeh. „Takže môžeme povedať čokoľvek?“

 

„O áno.“ objavil sa prefíkaný úškrn, neobvyklý úkaz na Hermioninej inak úprimnej tvári. „Chcem od vás, aby boli tie príbehy dobré, pokiaľ v nich nebude ani zmienky o cestovaní v čase. Nechcem aby to bola nejaká možnosť; je to príliš blízko pravdy. Ale nechajte, nech sa klebety šíria. Naša záhadnosť nám len pridá na popularite, čo mi pripomína... mali by sme s a pripraviť na možnosť, že každý budeme v inej fakulte.“

 

„naozaj si myslíš, že je to možné?“ opýtala sa Ginny. Sadla si a zaclonila si oči rukou aby sa mohla na Hermionu spýtavo zahľadieť. „Naposledy sme boli zaradení do rovnakej fakulty... teda, okrem neho.“ Ukázala prstom za seba smerom k Dracovi.

 

„Áno, ale to bolo len preto, že sme všetci chceli byť v Chrabromile... alebo niečo také. Ginny, Ron, viete, že skutočný dôvod, prečo bol Chrabromil vašou jedinou možnosťou je, že tam bola celá vaša rodina. A Harry, teba triediaci klobúk nezaradil do Slizolinu len preto, že si mu povedal, aby ťa tam nedával.“

 

„Vou, vou, vou- čo?“ prerušil ju Draco.

 

„Má pravdu, du Lac.“ Harry sa pohŕdavo uškrnul na ohromeného blonďáka. „Tvoj Zlatý Chlapec bol raz horúcim kandidátom pre Hadiu fakultu.“

 

„Dobrý Merlin, čo sa to robí s týmto svetom?“ zamrmlala Draco krútiac hlavou.

 

Hermiona hľadela priamo na Harryho, keď vravela nasledujúcu časť plánu. „tentoraz, chcem od každého z vás, aby nechal Triediaci klobúk, nech vás pošle kam len vietor zaveje. Áno, aj keby to bol Slizolin,“ dodala pri Harryho prekvapenom, takmer zhnusenom výraze. „Všetci vieme, že rozdelenie nám môže len pomôcť získať viac informácií. Je to jasné?“

 

„Krištáľovo,“ vyhlásil Ron.

 

Harry prikývol. „je to dobré, Mione. Máme šancu, cítim to. Ale,“ dodal varovne, „nezabúdajte, s kým máme dočinenia.“

 

„Och, nezabudneme,“ prehodila Ginny temne, spomínajúc na svoj hrozný zážitok s lordom Voldemortom v jej prvom ročníku.

 

Hermiona položila svoj prútik a dvihla sa, pozrúc každému zo svojich priateľov do očí. „Čokoľvek urobíte, nenechajte ho pristihnúť vás pri klamstve,“ varovala, „je bystrý, dovtípi sa. Keď zistíme, ako to tu chodí, vypracujeme si plán útoku, no za žiadnu cenu nás nesmie podozrievať. Musí to ísť tak pomaly a opatrne ako to len bude pre prácu potrebné.“

 

„A ak sa bude ku koncu roka zdať, že pomalý spôsob nefunguje, proste ho odpravíme a pôjdeme žiť k muklom,“ dodal Ron s desivou úprimnosťou v hlase. „Takže si s týmto pekelným nonsensom nerobte veľké starosti. Stále tu bude rýchla úniková cesta. Máme výhodu. Tak, Mione?“

 

Z nejakého dôvodu Hermione stiahlo žalúdok a zaplavil ju nepríjemný pocit pokoja. Áno, majú plán. Áno, z každého hľadiska majú právo zabiť lorda Voldemorta. Ale mala pocit... pocit viny. Skôr, ako to urobia, musia sa znížiť na jeho temnú úroveň. „Áno,“ zašepkala, jej oči znova skontrolovali hodiny. 6:10. Ešte päťdesiat minút. „Správne.“

 

Jej myšlienky boli prerušené zvukom otvárajúcich sa dverí, ozývajúcom sa vo Veľkej sieni. „Strýko Al o siedmej.“ Zamrmlal Draco.

 

Hermiona sa zaškľabila a pozrela sa smerom ku profesorskému vchodu na vzdialenej strane siene, ktorým vošiel Dumbledore, sledovala, ako sa kĺže- nie, skôr vznáša- do siene. Našiel si šesťčlennú skupinku, prešiel dĺžku troch stolov, a prekvapivo pozrel priamo na ňu. „Slečna Nefertari, riaditeľ Dippet by s vami rád prehodil slovíčko.“

 

Hermiona sa zhlboka nadýchla, pokoj bezstarostného života bez vojny, ktorý ju presiakol sa zmiešal so vzrušujúcou predtuchou a trošku viac ako malou obavou z toho, čo malo prísť. Zaškerila sa dole na Draca a super tichým hlasom, o ktorom si bola istá, že ho Dumbledore nezačuje, zašepkala: „No, du Lac, hra sa začína.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář
 

 

Portrét



Poslední fotografie




Archiv

Kalendář
<< říjen / 2018 >>