7. Už si niekedy vymýšlal plán?
Kráčaj ako Egypťan
Pondelok, 29.
september 1944, 17:44
„Už som spomenul,
že nemám rád Dippeta?“ spýtal sa Harry asi o trošku viac ako tri hodiny
neskôr, lenivo ležiac na lavici Chrabromilského stola v absolútne prázdnej
Veľkej sieni. Každé miesto pri štyroch dlhých, masívnych stoloch bolo
pripravené pre študentov, ktorí mali prísť neskôr v ten večer.
„Nechaj to tak, Dumbledore-
myslím moderný Dumbledore- spomenul, že bol niečo ako lasica,“ zamyslela sa
Ginny tichým hlasom a ľahla si na tú istú lavicu, kde bol Harry.
„Bol nerozhodný.
Neudrží si rozhodnutie ani len kým dokončí robotu,“ povedal Ron, natiahnutý
pozdĺž bystrohlavskej lavice. Ruky mal za hlavou a sledoval zapadajúce
slnko a purpurové a ružové mraky na strope. „Myslím tým, že chlap by
sa mal držať svojich zbraní. Ale on nie je žiadny chlap, on je strašiak!“ (v
anj je to any guy a the guy; pozn. prekl.)
„Úžasný postreh,
Ron.“ Hermiona obrátila hlavu doprava a prevrátila očami na Ginny ležiacu
oproti nej. Jej hnedý, kučeravý vrch hlavy sa letmo dotýkal Dracových
hodvábnych blond vlasov. Zrkadlil jej polohu na druhej polovici lavice. Zdvihla
ruku a prstom jemne obkresľovala línie červeno- oranžového mraku blízko
klesajúceho slnka.
„Vieš, Hermiona,“
povedala zrazu Lavender, ktorá si sadla a civela na ležiacu brunetku, „ak
mieniš chodiť ako Egypťanka, rozprávať ako Egypťanka... rozmýšľala som nad
nejakými spôsobmi, aby si vyzerala
viac ako Egypťanka.“
Oh drahý Merlin. Toto nie.
„Hej, to je
pravda,“ pridal sa Ron, pretočil sa a škúlil ponad Harryho a popod
stôl, aby mal na Hermionu lepší výhľad. „Neviem... tvoje oči majú neobyčajne
mandľový tvar, myslím, že to je dobré... Možno by si mohla, ja neviem,
obkresliť ich s tými očnými vecami, čo používate, alebo niečo? Keď sme
boli v Egypte, videli sme niekoľko múmií, aj ich oči boli nejaké také-„
„Keďže nie som
mŕtva viac ako 6000 rokov, Ron, ďakujem, ale nie,“ prudko ho prerušila Hermiona, jej prst prešiel na ďalší mrak.
„Ou, Hermiona,
mala by si byť hnedá. Všetci skutoční Egypťania sú.“ Lavender sa zhlboka
nadýchla a zdráhavo dodala. „To je všetko, sľubujem. Poznám skvelé
opaľujúce zaklínadlo. A možno ti stmavím vlasy len o trošičku.“
Kriticky si premerala Hermioninu postavu. „To všetko dokončí náš trik,“
zamyslela sa.
Hermiona
napodobnila Lavedrin ťažký vzdych na znamenie porážky. Aj keď to nechcela
priznať, Lavender mala pravdu: museli byť oboje, počuteľne aj viditeľne presvedčiví. „V poriadku, Lav, nechám ťa, aby si ma
opálila, kým príde rokfortský expres, dobre? Ale najprv si prejdime stratégiu,
banda. Musíme mať príbehy tak presné ako žiletka ak z toho chceme
vyviaznuť.“
„Neviem
egyptsky,“ povedal náhle Harry.
„Nie, nemyslím,
že to bude veľký problém,“ povedala, potriasla hlavou a stiahla čelo,
sledujúc strop. „Pochybujem, že niektorý zo žiakov alebo profesorov vie
egyptsky, ak aj, sotva dosť na to, aby odhalili náš bluf. Breptanie bude
fungovať, ak by z toho niekedy vôbec vznikol problém.“
Lavender sa
zasmiala a Ron dvihol ruku. „fajn, myslím, že plán pozostáva z toho,
že budeme sledovať Mini- Vy- Viete- Koho dovtedy, kým ho nedostaneme osamote
a potom toho bastarda odstrelíme až do minulého milénia kam patrí,“
dokončil v tichým, ľadovým hlasom so všetkou zlosťou uplynulých dvoch rokov
vojny a Merlin vie koľko rokov strachu v jeho posledných deviatich
slovách.
Hermiona
automaticky pocítila číru nenávisť, ktorú mala voči tomu diabolskému mužovi-
nie, voči tej diabolskej veci-
vyraziť tak ako v jej vlastnom čase. Nie,
Hermiona, upokoj sa, zvolala pokojný hlások vzadu jej hlavy, keď Ginny
horko zamrmlala, „Zaplatí za všetko skôr, ako si uvedomí, čo ho dostalo.“
...Buď hlasom rozumu v mori emócií... upokoj
sa.... pokoj...
Hermiona cítila,
ako sa jej zázračne podarilo vyfučať. Párkrát sa zhlboka nadýchla, aby si prečistila
hlavu. Možno to bolo to, prečo bola Lavender takou fanatičkou jogy. „neviem ako
vy, ale ja nemám chuť skončiť v Azkabane za vraždu nejakého sedemnásťročného
bez zjavného dôvodu,“ nesúhlasila, potriasajúc hlavou. „myslím, že najprv by
sme mali situáciu pozorne sledovať niekoľko dní, týždňov, koľko to len bude
trvať, kým si urobíme nejaký presný plán zničenia.“
„Má pravdu,
West.“ Draco sa prekrútil na brucho, zanechajúc svoj britský prízvuk a chytiac
americké preťahovania. „Pozri, musíme na to ísť naozaj prefíkane. To,
s čím máme dočinenia, nie je žiadny idiot, je to pravdepodobne ten
najbystrejší sukin syn, akého kedy rokfort videl. Musíme zistiť, čo za hru to
hrá a musíme si ju zahrať.“
Hermiona
naklonila hlavu dozadu a pri pohľade na Draca nadvihla obočie. „Dosť... expresívne povedané, fretka. Súhlasím
s ním,“ pokračovala hlasnejšie, prehlušia Dracovo nevyhnutné odvrknutie.
„Ale nechcem, aby ste sa hrali na niečo, čím nie ste- sme- len aby ste sa
dostali k informáciám, ak viete, na čo myslím.“
„Viem, čo
sleduješ,“ povedala Lavender pomaly, „budeme tu večnosť, a predstierať, že
si niekým iným tak dlho by bolo vyčerpávajúce.“
Hermiona sa
musela zasmiať. „Spôsob, ako to všetko povedať v pozitívnom svetle, Lav,“
povedala, keď dokončila cestu po obláčiku číslo osem a nechala prst zase
spadnúť.
„Ďakujem,“
odvetila Lavender veselo, vstávajúc z bifľomorskej lavice prešla do
stromovej pozície jogy. (hmm? JPozn. prekl.)
„Ide o to,
že sa chceme dostať tak blízko, obrazne povedané, k Voldemortovi, ako len
bude možné,“ povedala Hermiona, snažiac sa brať do úvahy všetky informácie,
ktoré o Temnom pánovi mala. „Z toho, čo nám moderný Dumbledore povedal,
bol v škole dosť bokom. Mal niekoľko priateľov, ktorých by som ani
nenazvala priateľmi- skôr spolupáchateľmi, myslím... zjavne mohol mať priateľku
ak by chcel, ale Dumbledore povedal, že zvláštne ignoroval všetky dievčatá,
ktoré sa mu dostali do cesty, akokoľvek veľmi sa naňho vešali-“
„Čo sa zmení,“
poznamenal Draco, na Hermionino prekvapenie. „Skutočne, Grang- Nefertari, prezrela
si si ročenku tohto roka? Výber mužských vzoriek je ďaleko menej ako žiaduca,
najmä ak bol Temný pán na vrchu ženského zoznamu.“ Uškrnul sa. „Rád mu pomôžem
zmierniť toto hrozné bremeno...“
„Dievčatá nie sú
nič moc,“ zamyslel sa Harry.
Hermiona naňho
civela, šokovaná tým, čo práve povedal. Nikdy predtým nepočula povedať Harryho
Pottera niečo tak povrchné ako toto. „Harry!“
užasla.
Ginny zastonala,
posielajúc Hermione vševediaci pohľad, ktorý si Hermiona perfektne preložila: muži. Ginny sa bez váhania natiahla
a buchla Harryho do nohy. „To by si radšej nemal hovoriť!“ zavrčala.
„Áno, ale videl
si tú, ou, tú slizolinčanku?“ opýtal sa Draco a niekoľkokrát rýchlo za
sebou luskol prstami. „Uhm... ako sa len volala... Columbia Salvi! To bol kus!“
„Oh! Tá!“ luskol Harry na súhlas smerom na
Draca popod stôl. „Máš pravdu, to teda hej!“
Ginny so zavrčaním
zdvihla prútik a nonšalantne prehodila „Expelliarmus.“ Z jej prútika náhle vyšľahlo jasnočervené
svetlo priamo na Harryho. A on prudko zletel z lavice
a dopadol na Bystrohlavský stôl, pričom porozhadzoval taniere a čaše
všetkými smermi.
„Au... Gin!“
Zaklonila hlavu,
pričom sa jej pôvabné červené vlasy rozliali po zemi, a ľahostajne
zahrkútala: „snáď to nebolelo! To je mi ľúto!“ uvoľnila krk a ďalej
nevinne hľadela na strop. „Inak, skvelá forma.“
Harry tackavo
zdvihol seba aj svoje okuliare a podišiel ku chrabromilskej lavici. „hej,
skvelá forma môjho zad-„
„Och!“ lavender
neelegantne spadla z pozície stromu a tresla oboma rukami po stole
s hlasým BANG. „Banda! Rušíte moju koncentráciu!“
„Viete, pri
toľkej zábave, rokfortský expres príde presne o-„ hermiona sa pozrela na
ciferník obrovských hodín v najsevernejšom kúte Veľkej siene, „-o hodinu
a štyri minúty. Čo znamená-“
„Nabrúste si
nosy, ľudia!“ vyštekol Draco prenikavým hlasom a obrátene sa sklonil nad
Hermionou, pričom mu oči šibalsky žiarili zvláštne Dumbledorovským spôsobom.
Hermiona z ničoho nič zdvihla ruky a schmatla ho za krk. „Ach!“
vydýchol prekvapený.
„Do pekla!“
zvolala Lavender. Vykašľala sa na stromovú pozíciu a sadla si na
Bifľomorský stôl , aby mohla sledovať ako Hermiona škrtí blonďavého
slizolinčana. „neverím tomu! Ona to konečne urobila! Poď, Hemiona! Poď! Poď!
Poď!“
„Arr...
Nefertari... usti´a...“
„Hej, Mione, keď
dokončíš vraždenie Mal- uhm- du Laca, mám jednu otázku.“
„Arrr!“
s poriadnym kašľom sa Draco zvalil z lavice a z Hermioninho
dosahu. Neohrabane pristál na podlahe, lapajúc po vzdychu a medzi
niekoľkými ťažkými nádychmi pozrel na Rona. „Ty si skutočný priateľ, West.
Tvoja ex- hlavná prefektka sa ma pokúšala zabiť a ty máš otázku?“
„hej, to je
hrozné, priateľko, hrozné...takže Mione, keď si hovorila o tom, že Veď-Vieš-
Voldemort ignoruje všetky ženy, čo mu prídu do cesty,“ pokračoval Ron pohotovo
profesionálnym hlasom. Bolo absolútne jasné, že mu je Dracov možný skon
ukradnutý. Ginny sa pozrela na Draca a vyprskla do smiechu.
„čo ešte
k tmou, Ron?“ opýtala sa Hemriona, a zámerne preťahujúc rozmýšľala
s akou odveci poznámkou príde Ron tentokrát.
„no... čo ak on,
vieš...“ nedokončil Ron, ale pod Hemrioniným ´Nie, neviem´ pohľadom zamával
rukami akoby mohli zaňho vyjadriť jeho myšlienky. „čo ak nie je práve, ehm, na
dievčatá?“
Dokonca aj
Lavender sa prestala smiať a ticho vo Veľkej sieni bolo priam hmatateľné,
Hermiona počula ešte aj tiché tikanie vzdialených, no veľkých hodín. Draco
nakoniec zdvihol ruku zo svojho miesta na zemi. „Ak je na druhej strane,
nemienim byť tým, kto bude robiť dojem! Odmietam!“
Lavender znova
spustila chichot a Hermionino telo sa na lavičke opäť uvoľnilo. „No... ehm, je
to zaujímavá myšlienka, Ron, ale myslím, že Dumbledore tým chcel naznačiť, že
bude extrémne ťažké dostať sa k nemu, alebo okolo neho, podľa toho ako sa
na to pozrieš.“
„A čo navrhuješ,
o nebojácna vodkyňa?“ spýtal sa harry, ktorý sa ešte stále pokúšal dostať
sa do pohodlnej polohy po jeho lete a
Hermiona sa
zastavila. „Povedala by som, že by sme to so snahou dostať sa k nemu
nemali preháňať,“ začala dramaticky, krútiac prútikom v jednej
a prameňom vlasov v druhej ruke, „musíme dosiahnuť, aby sa on chcel dostať k nám.“
Harry sa prestal
pokúšať o pohodlie, sadol si a prebodol Hermionu svojím zeleným
pohľadom plným záujmu. „Chytám sa, Mione. Neprestávaj.“
„tak dobre,
uvažujme. Čo robí ľudí pôsobivými?“ hermiona zdvihla ruky nad hlavu, stále
ležiac, a začala vyrátavať na prstoch. „Tu je pár vecí. Po prvé:
popularita. Po druhé: záhadnosť. Po tretie: mať niečo alebo byť niekým, čo
ostatní nemajú alebo nepoznajú. To posledné je o tom, odkiaľ sme prišli.
Vždy, keď sa vás niekto opýta odkiaľ sme prestúpili alebo prečo, chcem od vás
nádhernú kopu somarín. Dnes večer, som náročky požiadala Dippeta aby neoznámil,
odkiaľ sme prišli práve z toho dôvodu... aj keď som to vlastne nepovedala
ani jemu,“ dodala zamyslene, „pusťte to do vetra. Nech hádajú.“
„Drahý Merlin,
dobre uvažuješ, Hermy!“ zvolala Lavender a Hermiona ju už počula vymýšľať
si príbeh. „Takže môžeme povedať čokoľvek?“
„O áno.“ objavil
sa prefíkaný úškrn, neobvyklý úkaz na Hermioninej inak úprimnej tvári. „Chcem
od vás, aby boli tie príbehy dobré, pokiaľ v nich nebude ani zmienky
o cestovaní v čase. Nechcem aby to bola nejaká možnosť; je to príliš
blízko pravdy. Ale nechajte, nech sa klebety šíria. Naša záhadnosť nám len pridá
na popularite, čo mi pripomína... mali by sme s a pripraviť na
možnosť, že každý budeme v inej fakulte.“
„naozaj si
myslíš, že je to možné?“ opýtala sa Ginny. Sadla si a zaclonila si oči
rukou aby sa mohla na Hermionu spýtavo zahľadieť. „Naposledy sme boli zaradení
do rovnakej fakulty... teda, okrem neho.“ Ukázala prstom za seba smerom
k Dracovi.
„Áno, ale to bolo
len preto, že sme všetci chceli byť v Chrabromile... alebo niečo také.
Ginny, Ron, viete, že skutočný dôvod, prečo bol Chrabromil vašou jedinou
možnosťou je, že tam bola celá vaša rodina. A Harry, teba triediaci klobúk
nezaradil do Slizolinu len preto, že si mu povedal, aby ťa tam nedával.“
„Vou, vou, vou- čo?“ prerušil ju Draco.
„Má pravdu, du
Lac.“ Harry sa pohŕdavo uškrnul na ohromeného blonďáka. „Tvoj Zlatý Chlapec bol
raz horúcim kandidátom pre Hadiu fakultu.“
„Dobrý Merlin, čo
sa to robí s týmto svetom?“ zamrmlala Draco krútiac hlavou.
Hermiona hľadela
priamo na Harryho, keď vravela nasledujúcu časť plánu. „tentoraz, chcem od
každého z vás, aby nechal Triediaci klobúk, nech vás pošle kam len vietor
zaveje. Áno, aj keby to bol Slizolin,“ dodala pri Harryho prekvapenom, takmer
zhnusenom výraze. „Všetci vieme, že rozdelenie nám môže len pomôcť získať viac
informácií. Je to jasné?“
„Krištáľovo,“
vyhlásil Ron.
Harry prikývol.
„je to dobré, Mione. Máme šancu, cítim to. Ale,“ dodal varovne, „nezabúdajte,
s kým máme dočinenia.“
„Och,
nezabudneme,“ prehodila Ginny temne, spomínajúc na svoj hrozný zážitok
s lordom Voldemortom v jej prvom ročníku.
Hermiona položila
svoj prútik a dvihla sa, pozrúc každému zo svojich priateľov do očí.
„Čokoľvek urobíte, nenechajte ho pristihnúť vás pri klamstve,“ varovala, „je
bystrý, dovtípi sa. Keď zistíme, ako to tu chodí, vypracujeme si plán útoku, no
za žiadnu cenu nás nesmie podozrievať. Musí to ísť tak pomaly a opatrne
ako to len bude pre prácu potrebné.“
„A ak sa bude ku
koncu roka zdať, že pomalý spôsob nefunguje, proste ho odpravíme a pôjdeme
žiť k muklom,“ dodal Ron s desivou úprimnosťou v hlase. „Takže
si s týmto pekelným nonsensom nerobte veľké starosti. Stále tu bude rýchla
úniková cesta. Máme výhodu. Tak, Mione?“
Z nejakého
dôvodu Hermione stiahlo žalúdok a zaplavil ju nepríjemný pocit pokoja.
Áno, majú plán. Áno, z každého hľadiska majú právo zabiť lorda Voldemorta.
Ale mala pocit... pocit viny. Skôr, ako to urobia, musia sa znížiť na jeho
temnú úroveň. „Áno,“ zašepkala, jej oči znova skontrolovali hodiny. 6:10. Ešte
päťdesiat minút. „Správne.“
Jej myšlienky
boli prerušené zvukom otvárajúcich sa dverí, ozývajúcom sa vo Veľkej sieni.
„Strýko Al o siedmej.“ Zamrmlal Draco.
Hermiona sa
zaškľabila a pozrela sa smerom ku profesorskému vchodu na vzdialenej
strane siene, ktorým vošiel Dumbledore, sledovala, ako sa kĺže- nie, skôr
vznáša- do siene. Našiel si šesťčlennú skupinku, prešiel dĺžku troch stolov,
a prekvapivo pozrel priamo na ňu. „Slečna Nefertari, riaditeľ Dippet by
s vami rád prehodil slovíčko.“
Hermiona sa
zhlboka nadýchla, pokoj bezstarostného života bez vojny, ktorý ju presiakol sa
zmiešal so vzrušujúcou predtuchou a trošku viac ako malou obavou z toho,
čo malo prísť. Zaškerila sa dole na Draca a super tichým hlasom,
o ktorom si bola istá, že ho Dumbledore nezačuje, zašepkala: „No, du Lac,
hra sa začína.“