8. Už si sa niekedy stala hlavnou prefektkou? 1. časť
Bývalá
a budúca hlavná prefektka
Pondelok, 29.
september 1944, 18:45
Po dobrej pol
hodine grilovania Armandom Dippetom ohľadne jej predošlého vzdelania si
Hermiona nemohla pomôcť aby nezopakovala harryho úvodné slová, ktoré
nasledovali po stretnutí cestovateľov v čase s mužom otázok („Už som
spomenul, že nemám rád Dippeta?“).
Silný a dosť
zavalitý, Dippet sedel na stoličke riaditeľa vo ovzduší oddelenej ľahostajnosti
nepodobnej Dumbledorovi a hovoril prenikavým hlasom, ktorý Hermione
pripomínal sirénu. A tie stále tu boli tie prekliate stojace hodiny.
TIK TAK TIK TAK
TIK TAK TIK TAK
Vo chvíli, keď
bola Hermiona pripravená kričať od čírej netrpezlivosti, Dippet vytiahol kus
pergamenu z tej istej obálky, ktorú Dumbledore poslal späť v čase.
Tento staro-nový riaditeľ ho rozprestrel na stole, pozorne študujúc elegantne
napísané tabuľky, čísla a písmená.
Vyzeralo to, že
mu v hlave prebieha debata. Hermione sa to zdalo podľa toho, ako jeho oči
preskakovali tam a späť z papiera, ktorý práve vytiahol, na iný
pergamen vedľa neho, porovnávajúc ich, vyhodnocujúc ich.
Bez toho, aby
bola priveľmi nápadná, zahľadela sa na obrátený rukopis a jemne naklonila
hlavu doprava, jej tmavé čokoládové vlasy sa jej znova zošuchli na ľavé oko.
Prepadlo ju neočakávané déja vu a vrátilo ju späť, späť k prvému
stretnutiu s Dumbledorom v deň jej maturity...
K stretnutiu,
ktoré to všetko začalo.
Brunetka jemne,
nenápadne potriasla hlavou. Poďme,
Hermiona, späť do reality! pomyslela si pre seba povzbudivo. Znova sa
zahľadela na pergamen na stole pred ňou.
A v šoku
zažmurkala.
Pri Merlinovej brade...
Hermiona
rozoznala písmo takmer okamžite. Nebola to Dumbledorova ruka, to by mohol
Dippet príliš ľahko spoznať. Nie, to boli McGonnagalovej pôvabné, nezameniteľné
oblúky, ktoré plynuli z listu. Z listu s komplikovaným znakom Akadémie Slnka.
„Ako som predtým
vysvetlil vám a ostatným piatim prestupujúcim študentom,“ začal Dippet.
Hlas mal trochu zmätený a každú chvíľu pokračoval v prezeraní
dokumentov. „Študentská hierarchia na Rokforte má dvoch prefektov
z každého ročníka od piateho a na koci jedného hlavného prefekta
a jednu hlavnú prefektku. Tí poslední sú vyberaní zo siedmeho ročníka ako
študenti s najvyšším hodnotením. Náš hlavný prefekt tento rok bol
jednoznačnou voľbou už pár rokov. Úžasný chlapec.“ Zamračil sa a potriasol
hlavou. „Skutočne bol jedinou možnosťou...“
No, pekné, že to hovoríte. To naozaj zdvihne
sebaúctu ostatným chlapcom.
„Naša pôvodne
vybraná hlavná prefektka odmietla svoju pozíciu, keď sme ju o nej
v lete informovali. Jej rodina sa pred pár rokmi presťahovala do
Francúzska a verím, že zamýšľa ukončiť svoj posledný ročník
v Beauxbatonse. Mojím ďalším výberom by bola slizolinčanka, Miranda
Wilkesová,“ vysvetľoval Dippet. Vyzeral, že zámerne váha a Hermiona sa
k nemu naklonila aby zachytila pointu, o ktorej si bola istá, že bude
nasledovať, aj keď netušila, čo je na tejto debate také napínavé...
„To bolo dovtedy,
kým som neuvidel váš... extrémne
výnimočný záznam.“
Hermionina bystrá
myseľ zachytila skryté pozvanie v jeho posledných nejasných slovách. Oh môj bože! Pýta sa ma či... pýta sa ma! Oh môj bože!
Navonok sa ani
nepohla, celé telo mala stále napoly naklonené nad stôl, bradu položenú
v rukách, jej zaujaté oči neopúšťali Dippetovu očakávajúcu tvár. Jemne sa
mračiac, teatrálne uvažovala nad jeho návrhom. „No, to je trošku veľký
záväzok...“
Vnútri šla priam
vybuchnúť od vzrušenia. Pravdepodobnosť, že sa stanete hlavnou prefektkou... dva roky po sebe... kto mal kedy šancu
zopakovať si dvakrát v živote takúto možnosť?
Dumbledore, ste boh.
„Ale beriem to,“
dokončila rozhodne, pokúšajúc sa potlačiť úškrn podozrivo podobný tomu Dracovmu,
ktorý sa nebezpečne pokúšal dostať na jej tvár.
Och, hra rozhodne
práve začala.